Chyba cteni disku

Jozef Drahovsky freebsdcz2 at jozef.drahovsky.sk
Wed Sep 3 12:22:56 CEST 2014


Dňa 3.9.2014 10:10 Dan Lukes wrote / napísal(a):
> On 09/03/14 09:30, Jozef Drahovsky:
>> Zatial sa mi nepodarilo vymysiel ako vediet, ktory povrch, ktory 
>> cilinder a sektor citam.
> Nejsem si jisty co si od takto ziskane informace slibujes, ale jsem si 
> jisty, ze uz nejsi nejmladsi ;-)
>
> Disky uz davno nemaji konstantni pocet sektoru na stope. Vnejsi stopy 
> typicky nesou sektoru vic nez vnitrni. "Nulta" stopa, respektive 
> "stopy malych cisel" byvaji spise uprostred nez u nektereho kraje.
>
> A k tomu relokace vadnych sektoru ...
>
> Dneska je CHS stejne virtualni identifikace konkretniho mista povrchu 
> magnetickeho disku jako LBA. A "geometrii" uz si dnesni disky taky 
> hlasi v podstate libovolnou.
>
> Takze CHS udaj ti nerekne nic, co by ti nerekl LBA udaj.
>
> V neposledni rade, najit dneska ovladac, ktery by na disk mluvil v CHS 
> je uz taky docela umeni ...
So vsetkym suhlasim. Na otazku co som si od tej informacie sluboval je 
poznat odpoved na dve vecii:

1, Zamyslal som sa na tym, ci je mozne aj teraz vsetky bloky, ktore ma 
jedna fyzicka hlavicka zahrnut do jedneho,
pripade viacerich BAD suborov. Kedze ako uvadzas dnes prepocet cisla 
bloku na presne miesto je viacmenej nezname,
tak chapem, za rozmyslat tymto smerom je uz dnes bezpredmetne.
Potvrdzuje to aj moja skusenost, ze ked mi disk odide disk, tak ho len 
tak nevyhodim ale najprv rozoberiem.
Prv fyzickych hlaviciek bolo tolko kolko uvadzali na disku aj 10 co 
znamena 5 tanierov.
Ako disky zacali byt tensie, tak hlavieciek bolo fyzicky menej nez 
uvedenych na disku a elektronika ich prepocitavala.
Dnesne disky tento udaj na sebe uz nemaju i ked sa da najst v 
technickych specifikaciach.
Dnes maju disky spravidla jeden alebo dva taniere cize maximalne 4 hlavicky.
Zistil som uz aj taku vec, ze niektore disky maju fyzicky 4 hlavicky ale 
funguje len jedna, ostatne su elektronicky vypnute.
Pripomina mi to hromadnu vyrobu a po testovani sa rozhodne aby model 
disku z toho bude.
Prv sa pri formatovani zadavali vadne cisla blokov. Dnes by si mal vadne 
bloky disk sam premapovat na ine miesto.
Otazka je co sa stalo, ze disk hlasi na tom isto mieste chybu bloku a 
nepremapuje si ho?
Zlyhala elektonika alebo pamat premapovania vadnych miest je uz plna 
alebo disk nespoznal, ze to miesto je vadne?

2, Pochopit vyznam rozdielu rezimu SATA diskov medzi IDE a AHCI.
Podla dokumentacie pri IDE rezime sa I/O operacie vykonavaju v poradi v 
akom prisli +/- citanie a zapis do/z vyrovnavacej pamate,
ktora niektore I/O operacie vybavy bez fyzickeho citania media a tym 
zvysi rychlost.
V pripade AHCI samotny HW radic ma vacsiu vyrovavaciu pamat a prehadzuje 
poradie I/O operacii,
tak aby minimalizoval pohyb hlaviciek, co je efektivna metoda zvysenia 
vykonu ak na disk pristupuje viacero uloh v multitaskingu.
Lenze ak je to tak, potom radic musi nejakym sposobom skutocnu vediet 
polohu ramena hlavickiek pre kazdy konkretny blok
a nemoze tam byt nejaky utajeny prepocet. Teda moze byt, ale potom radic 
bude optimalizovat chod ramena hlaviciek nespravne.

Ked som pozeral protokol SATA, ktory je medzi radicom a diskom. Vidim, 
ze dokaze zadresovat konkretne hlavicku, cilinder a sektor,
ale este som nedostudoval, kto a ako prepocitava rozdielny pocet 
sektorov na otocku
a uz vobec nie kto vie o premapovani vadnych blokov a co sa stane s 
optimalizaciou ked niektory blok bude nahradeny inym niekde na okraji disku.

Dopredu sa ospravedlnujem za preklepy,


Jozef
>> Tak som ich oboch vyhodil.
>
> Pokud jde o data jejichz cela je i jen o trochu vetsi nez 
> zanedbatelna, tak je to pri dnesni cene za diskovou kapacitu rozumny 
> rozhodnuti.
>
>
> Dan
>



More information about the Users-l mailing list