FreeBSD vs Solaris
Jozef Babjak
babjak at hilbert.chtf.stuba.sk
Tue Jul 5 13:33:55 CEST 2005
Zdravim vsetkych,
moja reakcia bude asi z velkej casti flame [navyse aj OT, ale to zacal
povodny autor otazky ;-), budem sa snazit porovnavat s FreeBSD, kde je to
mozne], ale neda mi nevyjadrit sa, nakolko mam v zivej pamati svoje pokusy
zo Solarisom 10. Bol som vedeny vyskumat, ako je Solaris 10 pouzitelny na
x86 desktope. Zaver: je nepouzitelny.
> Není to tak dávno, co vy¹el koneènì OpenSolaris. O Solarisu se pìjou
> samé chvály.
^-- Nie je to tak celkom pravda. Co sa tyka Solarisu, stretol som sa s
dvomi extremami: bud ho vynasali do nebies, alebo ho zatracovali v pekle.
Sam som bol preto zvedavy, ako to s nim je. Solaris ma crty oboch
povodnych unixov: System V aj BSD Unix. Fanusikovia Solarisu tvrdia, ze
spojil vyhody oboch, odporcovia tvrdia, ze spojil chyby oboch.
> ale je to pravda? Mì by hlavnì zajímalo porovnání stability a
> bezpeènosti FreeBSD a Solarisu od nìkoho, kdo má s tìmito systémy vìt¹í
> zku¹enosti mù¾e je tak objektivnì porovnat. Nebo odkazy na nìjaké
> porovnávající èlánky, kde nejsou jen obchodní ¾vásty nebo slovní boje
> mezi zastánci jedné a druhé skupiny.
^-- Stabilita Solarisu je vyborna, je to predsa len "velky"
certifikovany UNIX. Bezpecnost zavisi -- ako vsade -- od skusenosti
administratora. Defaultna bezpecnost je vsak zla minimalne v tom, ze po
instalacii -- a dokonca aj POCAS nej -- v systeme bezi kopec sluzieb, od
telnetu az po rcp. Pytal som sa "certifikovanych" solarisovych adminov ze
preco; dostal som odpoved, ze "aby ked nejaky debilko za to sadne, vsetko
fungovalo". Na druhej strane, vsetko co sa v oblasti bezpecnosti
vymyslelo, od MAC, ACL, Kerberos az po podporu kryptovacie HW je v
Solarise samozrejmostou.
Chcel som sa so Solarisom intimne zoznamit, t.j. vybudovat ho "from
scratch", ako som na to zvyknuty (a povazujem to za prirodzene) z FreeBSD.
Solaris poskytuje nasledujuce urovne instalacie:
1) Core distribution with reduced network support
2) Core distribution
3) End user
4) Developoer user
5) Entire distribution
Nainstaloval som si teda 2), a vydal som sa do patrania. V systeme som mal
jediny shell, sh(1). Z predchadzajucich skusenosti som vedel, ze Solaris
ma baliky, ze sa instaluju pomocou pkgadd a samozrejme som vedel, ze su na
instalacnych CD. Prva vec, ktora ma zarazila, bola nepritomnost manualov a
nepritomnost programu na citanie manualov v zakladnomo systeme. [Mozno
niekomu usetrim vela casu: systemove manualy su na 4. CD v baliku SUNWman
a binarka "man" je v baliku SUNWdoc, na ktorom CD je si nepamatam.]
Najskor som 5-10 minut googlil, kym som zistil, ako namountovat CD [mount
-F hsfs ...]. Potom som musel laborovat s programom pkgadd, aby som baliky
naistaloval [cd <adresar-z balikmi>; pkgadd -d . <balik> (nedajte sa
pomylit, ze -d je "device")]. No ved vravim, manualy som nemal. ;-(
Dalsie "crty" Solarisu skratim:
Neexistuje "human readable" zoznam balikov, ako je napr. /usr/ports vo
FreeBSD. Baliky maju nic nehovoriace nazvy a instaluju sa do
najpodivnejsich adresarov ako /usr/sfw, /usr/ucc, /opt/csw, /usr/ucb.
Jedinym sposobom, ako mat naistalovane vsetko, co clovek potrebuje, je
instalovat minimalne uroven Developer user.
Manualy sa instaluju az pri urovni instalacie "Developer user". Ani "End
user" si nama moznost precitat manual k ls(1).
Java Desktop System je nepouzitelny: konfigurovatelnost je nizka, na
niektorych miestach dokonca nefunkcna -- klavesove skratky teoreticky
mozno nabindovat; prakticky ich mozno len zrusit, priradit novu nemozno.
Po prvom pokuse som teda skoncil so systemom, kde mi Alt-f4 nezatvaralo
okna (a ani ziadna ina klavesova skratka, samozrejme). Preto sa necudujem,
ze Sun sa rozhodola urobit z JDS otvoreny projekt. Prisli na to, ze sa im
to nepodarilo a teraz dufaju, ze im to niekto dorobi.
Dokumentacia je pisana stylom Microsoftu: pravdive informacie, ktore su
absolutne k nicomu. Teraz mam na mysli tlacene knihy, kt. som mal k
dispozicii a rozsiahle namualy na docs.sun.com. Manualove stranky pre
program man(1) su v pohode.
Otvorenie Solarisu v podobe OpenSolarisu ma asi podobny ciel, ako som
vyssie naznacil u JDS: "nech nam to urobia ini". S velkym zaujmom ocakavam
podobne komparacne studie Solarisu a *BSD/Linuxu, ako bola napr.
diplomovka M. Patocku. Osobne neocakavam, ze v OpenSolaris-e objavime
excelentne riesenia problemov operacnych systemov, ved je zname, ze
Solaris tvrdi, ze ma lightweigt procesy, co v skutocnosti nema, ze na
bufferovanie vstupno-vystupnych operacii pouziva pevne vyhradenu pamat, a
ze na low memory deadlock je ovela nachylnejsi ako FreeBSD ci Linux;
akurat ze Solaris sa pouziva takmer vyhradne na pocitacoch, kde sa objem
operacnej pamate udava v GB.
Vydanie Solarisu 10 spravadzala obrovska marketingova kampan zalozena na
klucovych novinkach v novej verzii:
1) ZFS -- kombinacia volume managera a suboroveho systemu.
Suborovy system a volume manager su dve rozlicne vrstvy, medzi ktorymi je
mozne jasne definovat rozhranie. Obe veci su same o sebe dost zlozite a
kriticky dolezite pre spolahlive fungovanie. Nepoznam dobry dovod spajat
ich spolu. Nepochybujem, ze vyvojari v Sun-e tento dovod mali, urcite su
to velmi bystri a vzdelani ludia (bez ironie), ale nemuseli tento dovod
beznym smrtelnikom zamlcat. Spominate si na zlate casy FreeBSD 4.x a vinum
volume manager? :-) Nastastie tieto casy nie su tak celkom prec [sorry,
Roman. :-)]
2) Moznost spustat Linuxove binarky -- v tomto mailing liste
urcite nemusim vysvetlovat, aku uzasnu novinku Sun vymyslel.
3) Zony -- mozete pokojne spavat, ide o dost nepodareny pokus
napodobnit jail-y.
4) Self-repair schopnosti -- desim sa momentu, ked sa mi na
serveri zacne operacny system sam nastavovat. Vyvojari v Sun-e tu urcite
mysleli na to, akym sposobom zvysit spolahlivost a robusnost svojho
systemu (opat bez ironie), ale zvazili aj k akym DoS utokom to moze viest?
Podpora Solarisu na x86 je biedna, jeden priklad za vsetky: Opera pre
Solaris existuje iba pre Sparc, nie vsak pre x86. V pripade mnohych
dalsich programov to bude rovnake.
Napriek tomu vsetkemu svoje pokusy so Solarisom nevzdavam. Na specificke
ucely, na ktore je urceny, je dobry, lepsi ako FreeBSD ci Linux. Takym
specifickym ucelom je prevadzka Java aplikacnych serverov (SunOne,
WebSphere) a pod. v uzavretych korporatnych sietach. Na FreeBSD tieto
aplikacie jednoducho nepobezia, nasadzovat Linux s jeho rozdrobenostou v
distribuciach a dynamikou vyvoja jednoducho nie je z dlhodobeho hladiska
vhodne.
J.
More information about the Users-l
mailing list